Výstava Anna Franková na Gymnáziu P.O.Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktorej sa zúčastnili triedy II. E, II. D a III. C, nám priblížila skutočný pohľad na život jednej z mnohých židovských rodín počas 2. svetovej vojny. Annina rodina sa kvôli prenasledovaniu presťahovala do Amsterdamu v Holandsku a keď od mája r. 1940 bolo aj Holandsko okupované Nemeckom, Annini rodičia a jej sestra sa ukryli do nepoužívanej časti domu v obchodných priestoroch otcovej firmy, kde mali úkryt dva roky. Dodnes nevieme, kto ich vyzradil, ale napokon tiež neunikli koncentračnému táboru. Anna zomiera vo veku 15 rokov spolu s jej sestrou na týfus. Pre nacistov bola Anna len Židovka. Nacistické zákony presne vymedzovali, kto je Žid, a preto nemá právo na život. Nenávisť voči Židom vyústila do holokaustu – vyvraždeniu šiestich miliónov židovských mužov, žien a detí.
Dnes žijeme v inej dobe. Rozdiely medzi dobou Anny Frankovej a súčasnosťou sú obrovské. Niektorí ľudia však stále čelia diskriminácii a nenávisti. Ľudia stále vylučujú zo spoločnosti iných ľudí na základe toho, kým sú alebo ako vyzerajú. Diskriminácia sa deje denne na celom svete, aj u nás. Na mnohých miestach sa nachádzajú tisíce pamätníkov a múzeí, ktoré nám pripomínajú hrôzy druhej svetovej vojny a prenasledovania Židov. Pripomínajú nám, že sa máme poučiť z hrôz holokaustu. Nemôžeme zmeniť, čo sa stalo. Ale môžeme sa z minulosti poučiť a uvedomiť si, čo môže diskriminácia, prenasledovanie a nenávisť spôsobiť nevinným ľuďom. A pritom nám všetkým možno stačí žiť myšlienku, ktorú si Anna zapísala do svojho denníka v úkryte: „Nechajte ma byť takou, aká som.“ Každý človek je predsa jedinečný a výnimočný svojou osobnosťou!
