Tomáš Jakubjak, študent 3. ročníka odboru mechanik mechatronik, má v sebe zručnosť nielen na vybraný študijný odbor. Skrýva v sebe nesmierne talentovanú umeleckú dušu, citlivé srdce a výnimočný dar slova. Píše vlastnú tvorbu, v textoch sa odráža jemnosť jeho umeleckého cítenia a v metaforách vyjadruje svoje pocity a myšlienky. Úžasne a dojímavo vie nadchnúť všetkých umelecky mysliacich a cítiacich ľudí. Rovnako zapôsobil na porotu celoslovenskej literárnej súťaže v písaní vlastnej tvorby Paulínyho Turiec, kde v druhej kategórii poézie žiakov stredných škôl získal krásne prvé miesto. Srdečne mu blahoželáme, ďakujeme za reprezentáciu školy a prajeme mu veľa tvorivých nápadov na ďalšiu tvorbu.
Tomášove víťazné básne dokazujú, že je skutočným básnikom srdca:
Vezmi si a nevracaj
Zober si to
Ber si bez pýtania a výrazu viny na tvári
Ty to smieš
Tak to zober preč
Vezmi si moje spomienky a rozbi ich svojou prítomnosťou
ako sa vlny rozbíjajú o skalnaté útesy
Vezmi si moju lásku a hraj sa s ňou ako dieťa v piesku uprostred pláže
Vezmi si moje ruky a dovoľ im precestovať tvoje telo tak akoby to bolo naposledy
Vezmi si moje pocity a spáľ ich v jagavom ohni tvojho vnímania
Vezmi si to pre seba a ukry niekde predo mnou
Vezmi si môj svet
Aj keď nebol stvorený pre teba
Aj keď môžeš mať viac
Vezmi si moje slová a napíš mi ich v podobe listov
ktoré v jeseni opadnú a na jar sa opäť vrátia v inom
Nepoznanom
Vezmi si a nič mi nevracaj
Tak ber!
Prvý raz po stýkrát
Zober ma za ruku a pozri mi do očí tak
ako to vieš len ty
Ty vieš že nemám kam ísť
Deficit mojich pocitov z tohto sveta obraciaš proti mne
Horúce dlane topia každú námrazu a pritom vonku je plus
Na všetok ruch si beriem teba ako paralen proti migréne
Miluješ svoj moment
Je len tvoj a ty opäť vyhrávaš
Kam chceš tentokrát ísť?
Nikdy som sa tak bezvýznamne nepýtal
Ja sám sa strácam v tom čo pri mne nachádzaš
Spleť chodieb v mojom srdci a vysoké hradby v mojej mysli
pre teba v ten moment prestávajú existovať
Moment kedy to nedokážeš zastaviť
ti vyčarí úsmev na tvári tak
ako jar prebudí divé ruže na lúke spomienok
Nekričím – zastav –
Nepúšťam si ťa ďalej
Nežiadam sa zabudnúť
Poďme ďalej láska
Je jedno kam
Stále to prežívame rýchlo a strmhlav
Ty to však vieš tak
ako keď odliv nahrádza príliv
Skús to tak akoby to bolo stále prvý raz po stýkrát
Skúsme to!